Štrasburg/Bratislava
4. mája (TASR) - Rada Európy (RE) je najstaršou medzinárodnou
politickou organizáciou pôsobiacou na starom kontinente. V nedeľu 5.
mája uplynie 75 rokov odvtedy, čo v Londýne podpísali multilaterálnu
medzinárodnú zmluvu – štatút Rady Európy, čím sa položili základy vzniku
tejto inštitúcie. RE je medzinárodná organizácia, ktorej cieľom je
presadzovanie ľudských práv, demokracie a princípov právneho štátu v
Európe.
Pred 75 rokmi, 5. mája 1949, podpísali v Londýne predstavitelia
Spojeného kráľovstva, Belgicka, Holandska, Írska, Talianska, Nórska,
Francúzska, Švédska, Luxemburska a Dánska štatút RE, resp. Londýnsku
zmluvu. Prvé zasadnutie RE sa konalo 5. augusta 1949 v Štrasburgu. Počas
neho sa konštituovali hlavné orgány organizácie ako Výbor ministrov a
Parlamentné zhromaždenie.
V roku 1963 sa už počet členských štátov blížil k dvadsiatim a bol
vytvorený Európsky výbor pre právnu spoluprácu, ktorého úlohou bola
systematická starostlivosť o rozvoj európskeho práva.
K základným záväzkom členského štátu RE patrí povinnosť prijať princípy
právneho štátu, rešpektovať ľudské práva a základné slobody všetkých
osôb a spolupracovať na uskutočňovaní cieľov RE. Členský štát musí byť
zmluvnou stranou štatútu RE a musí tiež prijať a uplatňovať Dohovor o
ochrane ľudských práv a základných slobôd.
V súčasnosti tvorí Radu Európy 46 členských štátov. V reakcii na
ozbrojenú agresiu Ruskej federácie voči Ukrajine rozhodol Výbor
ministrov 16. marca 2022 o vylúčení Ruskej federácie z RE.
Po páde železnej opony sa súčasťou Rady Európy stala 30. júna 1993 aj
Slovenská republika (SR) ako v poradí 31. členský štát. Vedúcou Stálej
misie SR pri RE v Štrasburgu je od apríla 2021 veľvyslankyňa Oksana
Tomová.
Sídlom RE je Palác Európy v Štrasburgu. Hlavnými orgánmi sú Výbor
ministrov, Parlamentné zhromaždenie, Kongres miestnych a regionálnych
samospráv a sekretariát na čele s generálnym tajomníkom RE. Od 18.
septembra 2019 je generálnou tajomníčkou organizácie bývalá šéfka
chorvátskej diplomacie Marija Pejčinovičová Buričová.
Rozhodovacím orgánom RE je Výbor ministrov, ktorý tvoria ministri
zahraničných vecí členských štátov. Tie sa striedajú v predsedníctve
Výboru ministrov každých šesť mesiacov. Ako pozorovatelia pri Výbore
ministrov pôsobia Kanada, Japonsko, Mexiko, Spojené štáty a Vatikán.
Izrael má štatút pozorovateľa Parlamentného zhromaždenia.
Rozhodnutiami Výboru ministrov sa prijímajú dohovory RE, ktoré sú
odporúčaniami pre národné vlády. Výbor ministrov tiež schvaľuje mandáty
expertných výborov RE, kde štáty zastupujú národní experti. Výbor
ministrov schvaľuje rozpočet organizácie a rozhoduje o použití povinných
členských príspevkov, ktoré sú takmer výhradným zdrojov príjmov RE.
Dohliada tiež na vykonávanie rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva.
Podľa štatútu je Parlamentné zhromaždenie (PZ RE) poradným orgánom
Výboru ministrov. Má 306 poslancov, ktorých volia alebo určujú zo
svojich radov poslanci národných parlamentov. Počet predstaviteľov
štátov je úmerný počtu ich obyvateľov a pohybuje sa od dvoch do 18.
Parlamentné zhromaždenie má aj niektoré právomoci, ktoré zasahujú do
činnosti RE. Volí generálneho tajomníka a jeho zástupcu, sudcov
Európskeho súdu pre ľudské práva a komisára RE pre ľudské práva.
Kongres miestnych a regionálnych samospráv pôsobí ako konzultačný orgán v
oblasti miestnej a regionálnej demokracie. Pomáha členským štátom najmä
s praktickou stránkou v procese budovania efektívnej miestnej a
regionálnej samosprávy. Jeho 612 volených členov zastupuje viac ako
150.000 miestnych a regionálnych orgánov.
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vznikol v roku 1958 na základe
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tento súd je stála
súdna inštancia, ktorá právne záväznými a vykonateľnými rozsudkami
rozhoduje o porušení práv garantovaných dohovorom. Súd sa skladá zo
sudcov volených Parlamentným zhromaždením a sídli v Štrasburgu.
Komisár pre ľudské práva je najmladšou inštitúciou RE. Tento post
zriadili v roku 1999 s cieľom podporovať povedomie a rešpektovanie
ľudských práv v členských štátoch RE. Komisára volia na neobnoviteľné
funkčné obdobie šiestich rokov. Súčasným komisárom RE pre ľudské práva
je Michael O'Flaherty.
0